|
Chov plemena nonius v NŽ Topoľčianky 1922-1954
Plemeno nonius bolo vyšľachtené v maďarskom žrebčíne Mezöhegyesz /1784/. Cieľom bolo vyšľachtiť mohutnejšieho, ťažšieho koňa pre potreby intenzívnejších poľnohospodárskych oblastí, pre armádu a dopravu. Pôvod i meno odvodzuje od zakladateľa anglonormandského žrebca Nonius, nar. 1810 vo Francii. Prenášanie dobrých užitkových vlastností na potomstvo oprávňovali vedenie žrebčína Mezöhegyesz k tomu, že od roku 1824 žrebca začali využívať v plemenitbe intenzívnejšie po celom Uhorsku. Po dvadsaťročnom pôsobení v chove žrebec Nonius zanechal v žrebčíne 79 žrebcov a 137 kobýl. V prvom období šľachtenia noniusa 1824-1862 mali produkty šľachtenia 39% krvi španielskej, 23,4 % krvi noniusa seniora, 18% krvi arabskej, 9,4 % krvi anglo-španielskej a 10,2% inej krvi. Na území Slovenska sa chov noniusa uvádza od druhej polovice XIX stor., kedy žrebce nonius zo žrebčína Mezöhegyesz začali pôsobiť v nížinných oblastiach Slovenska, cez žrebčínce Nitra, Rimavská Sobota a Prešov. Po r. 1918 prestal prísun žrebcov nonius z Maďarska. Veľký obvod chovu noniusa na Slovensku si vynútil založenie chovu noniusa. Stádo noniusa bolo založené v novo budovanom žrebčíne Topoľčianky v r. 1922 a pozostávalo z 59 kobýl. Počas chovu noniusa v Topoľčiankach 1922-1954 tu pôsobilo 31 kmeňových žrebcov, z toho 25 žrebcov nonius, 4 žrebce anglické plnokrvné a 2 žrebce anglické polokrvné. Po roku 1954 bol chov noniusa premiestnený do novozriadeného žrebčína v Novom Tekove. Chovateľskú prácu naviazal len žrebčín Nový Tekov, ktorý po privatizácii stále viac a viac upadá a pre nesplnenie stanovených kritérií bol šľachtiteľský chov noniusa v Novom Tekove v r. 2000 zrušený, a tým je Slovensko bez šľachtiteľského chovu noniusa.
|
|
Posledná úprava Štvrtok, 29 November 2007 |
