Hucul

Typickým predstaviteľom horských plemien koní na Slovensku je huculský kôň. Jeho domovinou je Huculsko – rázovitý kraj vo východných Karpatoch v Rumunsku. Je to charakteristická svojrázna horská oblasť, obývaná etnickou skupinou Huculov a po nich bol pomenovaný aj kôň, ktorého chovali. Názory na pôvod huculského koňa sú rozdielne, často protichodné. Na základe literárnych prameňov hodnoverne vyznieva teoria, že základom chovu huculského koňa bol pôvodný karpatský tarpan. Kostrové pozostatky a odtlačky kopýt koňa pravého v podtatranskej oblasti asi 700 000 až 245 000 rokov pred n.l. nás oprávňujú povedať, že aj v Karpatskej časti Slovenska žil horský kôň na podklade tarpana, čo nás oprávňuje označiť huculského koňa za autochtonné plemeno Karpat. Pre jeho rozvoj bol v r. 1856 založený žrebčín Lučina v Rumunsku, odkedy sa datuje aj jeho chov v čistokrvnej forme. V roku 1903 už v Lučinej chovali 28 plemenných kobýl a potomstvo pochádzalo po huculských žrebcoch Stirbul, Miszka, Taras, Czeremos. V najvýznamnejšom treťom období boli do chovu zaradené huculské žrebce z najlepších chovateľských oblastí a to Hroby /1901-1905/ a Goral /1906-1908/. Tieto žrebce mali najväčší vplyv na ďalší chov, stali sa zakladateľmi najvýznamnejších línii huculského koňa a v jeho chove prevládajú aj v súčasnosti.

Ďalší rozvoj chovu huculského koňa v žrebčíne Lučina bol zastavený prvou svetovou vojnou. Huculské stádo bolo z Lučinej v r. 1914 evakuované do vnútrozemia a vo Woldhoffe stádo prečkalo vojnu. Rozpadom monarchie v r. 1918 huculské stádo na základe mierových zmlúv rozdelili medzi nástupnícke štáty, teda aj Československo.

Základňa chovu huculského koňa na Slovensku bola budovaná od r.1922 v žrebčíne Topoľčianky. Československo prevzalo z Woldhoffu 33 huculských koní / 2 kmeňové žrebce, 15 plemenných kobýl a 16 žriebät/. Do Topoľčianok prešli kmeňové žrebce Hroby I /1908/ a Goral I /1913/ a plemenné kobyly po Goral / 6/, Hroby /4/, Hroby I /4/ a Miszka I /1/ a žriebätá po Hroby I /12/ a po Goral I /4/.

Umiestnenie huculského stáda v Topoľčiankach bolo prechodné a už v r. 1923 bolo stádo presunuté do žrebčínca Turia Remety, pri ktorom bol v r. 1928 vybudovaný huculský žrebčín Močarky. Časť huculského stáda bola presunutá z Turých Remet do novovybudovaného oddelenia žrebčína Topoľčianky, Sebeslavce /kmeňový žrebec, 10 plemenných kobýl a 19 žriebät/. V r. 1927 huculské stádo zo Sebeslaviec bolo presunuté do Topoľčianok. V Topoľčiankach bol chov huculského koňa zrušený v r.1936 a stádo okrem žrebčekov bolo presunuté do T. Remet, Močarky. V r. 1939 bolo v Topoľčiankach znova vybudované huculské stádo / 2 kmeňové žrebce, 10 plemenných kobýl/.

Aby sa zabránilo nepriaznivým následkom príbuzenskej plemenitby v r. 1925 bol na východnom Slovensku kúpený ročný žrebec huculský a pomenovaný Gurgul, nar.1924. Odchovaný v Topoľčiankach, kde bol v r. 1927 zaradený za kmeňového žrebca a pripustil 102 huculských kobýl a narodilo sa po ňom 47 žrebčekov a 26 kobyliek. V topoľčianskom huculskom stáde v takmer 80 ročnej histórii pôsobilo 9 žrebcov línie Gurgul. Súčasne pôsobí v chove Gurgul VIII nar. 1989. Huculský kôň, ako významné plemeno Karpat, tvorí významnú génovú rezervu na Slovensku. V priemere pôsobí v topoľčianskom chove 25 huculských kobýl a 4-5 kmeňových žrebcov. V osemdesiatročnej histórii v Topoľčiankach pôsobilo 36 huculských žrebcov a 157 huculských kobýl a narodilo sa 345 žrebčekov a 340 kobyliek.

Chov huculského koňa je sústredený v Európe najmä v Rumunsku, v Poľsku, v Čechách a na Slovensku. V menšom rozsahu v Maďarsku a v Rakúsku. Za účelom záchrany a rozvoja huculského koňa bola v r. 1994 založená HIF /Hucul Internacional Federation/, ktorej členom je NŽ od roku 1994.

Plemenné žrebce pôsobiace v chove :