Po dvoch sústredeniach vedených Josefom Hroudom Národný žrebčín zorganizoval verejný záprahový tréning, ktorý mal byť testom pripravenosti koní na sezónu. Na sústredeniach sa Josef Hrouda venoval každému záprahu zvlášť, sám skúšal pracovať s koňmi účastníkov, aby im potom vedel lepšie poradiť. Zostavil tréningový plán šitý na mieru každej páre, vďaka ktorému sa mala zlepšiť kondícia a prijazdenosť koní.
Preveriť toto všetko a udať smer pre ďalšiu prípravu mali práve verejné tréningové preteky konané 2.-3. mája. Preteky rozhodovali národní rozhodcovia Peter Mikulášik, Marián Varga a Michal Urban. Ako súťažiaci sa na nich zúčastnili Pavol Baláž, Jozef Matloň, Michal Švagerko, Marcel Nagy, Pavol Gašpar, Ján Bíro, Martin Zákršmíd, s dvoma párami Josef Hrouda a Miroslav Matúška a s jednozáprahom Samuel Sluka. Parkúr a maratónske prekážky boli svojou náročnosťou na úrovni medzinárodných pretekov, jazdila sa drezúrna úloha podľa najnovších FEI pravidiel. V sobotu doobeda sa jazdila drezúra. Každý mal možnosť prejsť si ju v súťažnom obdĺžniku najskôr „na nečisto“ a následne „na ostro“, kedy sa už úloha hodnotila všetkými troma rozhodcami. Poobede už bol postavený vozatajský parkúr, ktorý sa tiež išiel na dve kolá, pričom hodnotilo sa až to druhé. Večer sa jazdci zišli v zasadačke žrebčína, kde Josef Hrouda spolu s Michalom Urbanom rozoberali videozáznamy drezúrnych úloh každého účastníka. Vysvetlili chyby a radili im, ako by sa podľa nich malo s koňmi pracovať ďalej. Oboznámili ich s novými poznatkami, ktoré si doniesli z FEI seminára, ktorý sa konal vo februári v Lipici. Následne Josef Hrouda rozkreslil celú úlohu na tabuľu a vysvetlil každý cvik zvlášť, pretože drezúra je základnou disciplínou záprahového športu a aj ovládatelnosť záprahu v parkúre a maratóne sa odvíja od drezúrnej prijazdenosti koní. V nedeľu o 10:00 už odštartovala najnapínavejšia časť záprahových súťaží – maratón. Jazdilo sa na 4 prekážkach, v každej boli rozmiestnené zhoditeľné prvky. Všetci jazdci prešli bez kolízie a vážnejších chýb. Väčšina zvolila pohodový spôsob jazdy, išlo im skôr o to, aby si kone, z väčšej časti mladé, zažili atmosféru pretekov a neodniesli si zo súťaže žiadny negatívny zážitok. Hoci to bola prvá skúsenosť slovenského záprahového športu s takýmto druhom pretekov, myslím, že splnili svoj účel nad očakávania a naznačili pozitívny smer ďalšej spolupráce a pokračovania sústredení.
Po dvoch sústredeniach vedených Josefom Hroudom Národný žrebčín zorganizoval verejný záprahový tréning, ktorý mal byť testom pripravenosti koní na sezónu. Na sústredeniach sa Josef Hrouda venoval každému záprahu zvlášť, sám skúšal pracovať s koňmi účastníkov, aby im potom vedel lepšie poradiť. Zostavil tréningový plán šitý na mieru každej páre, vďaka ktorému sa mala zlepšiť kondícia a prijazdenosť koní.
